Tiež by ste doma radi minimalizovali, svoje skrine máte dokonale vypratané, z obývačky zmizli všetky zbytočnosti, no žijete s niekým, komu sa všetko ešte zíde? Máte sa zmieriť sa s tým, že váš životný partner je maximalista alebo sa ho chcete pokúsiť zmeniť?
Asi na každom workshope, či prednáške na ktorej som rozprávala o minimalizme, odznela jedna otázka viac-menej v tomto znení: „Ja by som rada minimalizovala, ale ako to mám urobiť, keď žijem s maximalistom?“
Páni mi isto odpustia, že budem v tomto článku považovať za maximalistov mužov, ale v 95% naozaj otázku o tom, ako žiť s maximalistom, kladú ženy.
A poviem vám úprimne, že som sa nad touto otázkou začala zamýšľať až vtedy, keď som ju prvýkrát počula vyslovenú nahlas inou osobou. Môj manžel nikdy nebol človek, ktorý by veci hromadil alebo mu prehnane záležalo na tom, koľko vecí vlastní.
Je však človekom, ktorý vo všetkom vidí ešte druhé, tretie, či štvrté využitie a každé tričko nosí najprv do práce, potom na doma, potom ako pyžamo a nakoniec, keď sa už nedá nosiť, poslúži predsa ako handra 😊 A s odstupom času viem, že som sama urobila v tejto oblasti zopár chýb, ktorým sa teraz vyhýbam. Poďte sa teda spolu so mnou pozrieť na 5 tipov na to, ako to neprehnať a neurobiť si zo svojich blízkych len ďalší minimalistický projekt.
Porozprávajte sa
Kľúčom ku každému dobrému vzťahu je komunikácia. Je jedno, či je to ten partnerský alebo pracovný. Ak s minimalizmom ešte len začínate, otvorene doma hovorte, prečo ste sa takto rozhodli, prečo je to pre vás dôležité, čo chcete dosiahnuť. Je to rovnaké ako s chudnutím – ak chcete schudnúť, takisto vám pomôže, keď vaši blízki nebudú pri vás jesť čokoládové koláče a makrónky. Môžete argumentovať tým, že chcete mať doma vzdušnejší priestor, chcete menej času tráviť upratovaním, chcete sa zamerať na nemateriálne veci vo svojom živote.
A rovnako otvorene komunikujte aj vtedy, ak ste pokročilý minimalista. Nikto neprečíta vaše myšlienky. Ak vám začínajú prekážať nahromadené veci vášho partnera, ak to u vás funguje tak, že poriadok udržiavate najmä vy a máte pocit, že nerobíte nič iné, len upratujete náradie, oblečenie či knihy, ktoré nie sú vaše, hovorte o tom. Porozprávajte sa o tom, že by vám pomohlo, ak by si partner vo svojich veciach držal poriadok.
Toto, mimochodom, fungovalo na nášho syna. V momente, keď si za poriadok vo svojej izbe začal zodpovedať sám, zrazu prišiel na úžasnú myšlienku – keď bude mať menej vecí, bude mu upratovanie trvať kratšie.
Nemeňte. Motivujte.
S minimalizmom je to ako so všetkým iným – čím viac človek nalieha a tlačí, tým menej toho dosiahne. Jediný človek, ktorého môžete zmeniť, ste len vy sami. Ostatných možno motivovať, pomôcť im, poradiť (ak chcú a požiadajú o to), ale zmeniť druhého človeka nejde.
Stačí sa len obzrieť za svojou minimalistickou cestou – neviem, ako tá vaša, ale moja je dlhou cestou plnou pokusov, omylov, chýb a hľadania sa. Nedá sa preto čakať, že človeka, s ktorým žijete, zmeníte len tým, že ho poprosíte alebo mu o minimalizme poviete.
Nechajte plynúť čas. Nechajte svojho partnera vidieť, aké pozitívne zmeny priniesol minimalizmus do vášho života a spoločných priestorov – určite si všimne vzdušnejšie a čistejšie priestory či to, že aj vy trávite menej času upratovaním a naopak si ho vyhradíte na svoje záľuby.
Možno ho to motivuje k tomu, aby prehodnotil, či naozaj potrebuje a využije všetky nahromadené veci, ktoré má.
Stanovte si hranice
Ak to naozaj nejde podľa vašich predstáv, zamerajte sa na jednu oblasť, na ktorej vám najviac záleží. Je kuchyňa vašou slabosťou? Alebo je to obývačka?
Urobte to tak, aby boli obe strany spokojné – vyskúšajte kompromis.
Dohodnite sa s partnerom na jednej miestnosti, kde naozaj chcete mať poriadok a nechajte mu takú, kde si môže mať, čo chce. U nás to takto je s komorou, kde je všetko od výmyslu sveta. Na druhú stranu ale potrebujem, aby všetky manželove vŕtačky, hoblíky a kadejaké náradie, ktoré používa pri svojich umeleckých aktivitách, nezostávali v byte. (Malý spoiler – nedávno som skoro odpadla, keď sám prišiel s myšlienkou upratať komoru. Ale o tom neskôr.)
Nevyhadzujte
Nikdy, ale naozaj nikdy nevyhadzujte veci, ktoré patria niekomu inému. Ja som takúto chybu v záchvate minimalizovania párkrát urobila a mojím jediným šťastím je to, čo som spomínala na začiatku – že manžel nikdy nelipol na svojich veciach. A že má zlú pamäť.
Ak ale máte pocit, že vám niektoré veci naozaj padajú na hlavu, spravte si spoločné upratovanie – spýtajte sa ho, či tieto veci ešte plánuje nosiť, či svoje zošity zo strednej školy ešte niekedy chce použiť, a podobne.
Možno aj sám uzná, že je načase sa niektorých vecí zbaviť.
Pochopte
Snažte sa pochopiť svojho partnera.
Možno jeho zvyk hromadiť veci pramení z výchovy. Možno doma nikdy nemali materiálnych vecí nazvyš, preto si teraz cení všetko, čo má. Možno často nakupuje emocionálne. Alebo sa v živote stále hľadá – má rôzne hobby, ktoré nikdy nedotiahne do konca, ale veci mu už zostávajú (či už ide o súpravu na domáce varenie piva či kompletné vybavenie fotografického štúdia).
Pozrite sa na svoju minimalistickú cestu – ak aj vy máte stále problém zbaviť sa niektorých svojich vecí, pretože sú pre vás cenné, mohlo by byť pre vás jednoduchšie pochopiť svojho partnera.
Postavte sa k tomu trpezlivo a s láskou.
Som mama dvoch chlapcov, milovníčka kníh a bežkyňa. A najmä, som minimalistka. Ukazujem ľuďom cestu k minimalizmu, pretože mne samej to pomohlo mať viac času na to, čo ma baví, žiť plnohodnotnejšie a necítiť sa byť otrokom povinností.
Viac o mne si môžete prečítať tu